Život

16. srpna 2013 v 12:59 | Admin |  Na tému týždňa
Chcete vedieť alebo vás aspoň zaújima čo veľkého sa udialo v mojom živote? Myslím, že je to naozaj veľká vec tak som sa rozhodla sa s vami podeliť o kúsok môjho života.
Mala som docela fajn detstvo. Mám troch súrodencov a ja som najmladšia tak som aj tak trochu narozmaznanejšia. Keď som mala osem môjho najstaršieho brata zrazilo auto. Ten deň bol hrozný. Bol večer a zrazu nám zazvonili jeho kamaráti a povedali tatovi že ho zrazilo auto. Keď sa to mama dopočula tak sa veľmi hnevala, lebo mu pred tým nadávala, aby už o 22:00 bol doma a aby nešiel ďaleko. No prvé čo nám mama oznámila bolo modlite sa. Celá rodina sme veľmi plakali, a ja si už nepamätám celý ten deň, lebo som bola ešte malá, no dni keď bol brat v nemocnici si pamätám veľmi dobre. Brat bol vo veľmi vážnom stave a lekári mu dávali len malú šancu na život. Brat bol na áre a ja so súrodencami sme tam nemohli ísť tak nám tato vždy niesol správy domov. Raz nám doniesol aj tú, že náš najstarší brat už nikdy nebude ako pred tým, lebo mal poškodené niečo v hlave. Doma sa celá rodina za neho modlila a aj priateľia s AC a všetci čo ho poznali. Brat začal na tom byť o niečo lepšie a to len vďaka Bohu. Bol v kome 4 mesiace. Keďže som bola ešte malá tak som to tak nevnímala ako ostatný. Jedného dňa som videla sestru ako išla do evanielického kostola vždy som chcela byť ako ona tak som sa jéj opýtala, či môžem ísť s nou. Ona súhlasila tak som začala chodiť do kostola potom na evanielické náboženstvo. Brat bol na tom lepšie, tak som ho už mohla navštevovať aj ja. Postupne sa jeho stav zlepšoval a dokonca si pamätám ako nám tato doniesol správu, že sa postavil z vozíka. Po čase ho už aj prepustili domov. Brat síce nie je úplne taký ako pred tým, ale vyzerá skoro ako úplne zdravý človek a sme radim, že tu je s nami. Ako bol brat na tom lepšie tak ja som sa začala správať ako drzí puberťák, začala som nadávať a nosiť odznaky so smrtkou. Keď mi ten odznak mama našla tak mi povedala, že to je satanistycký znak. Raz som išla okolo koša a odznak za 1€ so smrkou som tam zahodila. Na druhý deň som na zemi našla 2€. Potom ma začalo všetky tie nadávky a moje správanie mrzieť. Raz som mala ísť s rodičmi do Blavy do Cirkvy Bratskej a v ten večer som sa doma modlila vyznala som všetky úplne všetky svoje hriechy a povedala som: Ježiš vstúp do môjho srdca! A to sa aj stalo bola som naplnená radosťou a hneď som to išla všetkým oznámiť ako ma Ježiš učinil šťastnou jednou modlitbou. Ráno som vstala a išli sme do tej Blavy. Boli tam chvály kde sa spievalo pozdvihnime svoje dlane a chváľme sväté meno. A ja som pozdvihla svoju dlaň a cítila som ako keby sa niekto jemným dotykom dotýka mojej ruky. Bolo to neuveriteľné a úžasné. Ĺudia tam hovorili v jazykoch, boli uzdravovaný. Neskôr som zase odpadla a chcela som byť taká ako všetci, potom som bola zavolaná do zboru do AC. Žena ktorá viedla chvály povedala skúsme dvihnúť svoju ruku a vyznať, že Boh je náš Pán. Ja som tu urobila a začala som mať zimomriavky a potom som plakala a modlila sa za môjho brata ktorý stál vedľa mňa. Doma som sa pýtala sestri, že prečo som tak moc plakala a ona mi povedala, že to sa ma duch svätý dotýkal. Začala som navštevoať aj dorasty v AC a bolo mi tam dobre, ľudia boli na mna milý a nenašiel sa tam nikto kto by mal s niekým konflikt. Potom som zase mala svoje obdobia, ale teraz už pevne stojím vo viere. Cez chvály, cez slovo, cez modlitby som zažívala, že Boh chce ku mne hovoriť a to sa mu aj podarilo. Na Silvestra sme mali veľké zhromaždenie večer a ja som aj vystupovala v scénke, ktorá je aj významná, že my ľudia sme žili v tme no prišlo svetlo a to svetlo bolo u Boha a to svetlo bol Boh a je to pravda už len keď sa pozriete na môj príbeh. Minulý rok v lete sme mali kresťanský tábor a modlili sme sa aby s nami chodil Duch Svätý aj za mňa sa modlili a odvtedy je môj život plný radosťi a na toho Silvestra presne o 00:00 som si povedala, že chcem žiť život s Bohom navždy od tohto roku už Ho neopustím a tak to aj je. Dnes už mám15 a od 9 augusta 2012 mám radostný život a už nám aj bolo povedané, že brat bude uzdravený a ja tomu verím, no ešte musia tomu uveriť aj viacerý. Dúfam, že týmto som vám aspoň ako tak povedala niečo o čom je pravý život. A na záver vám sem dám veršík s Biblie aj tú je dôležizé čítať, lebo inak by ste s Bohom nekomunikovali (Boh poslal na túto zem Ježiša aby zomrel za naše hriechy a aby sme mali ak v Neho uveríme večný život s ním, lebo On nás záchranil) a tútok je ten veršík: Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. (Fil.1,21) Sorry že je to také dlhé a musela som to sem dať :) ak máte hociaké otázky kľudne sa pýtajte do komentárov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sabča Sabča | Web | 16. srpna 2013 v 13:19 | Reagovat

dobrej blog, koukni na můj dík ;-)

2 EI EI | Web | 17. srpna 2013 v 11:36 | Reagovat

Plné hry zdarma, klikačky za peníze, a spoustu dalších článků najdete na moji stránce.

3 Lillen A. Blake Lillen A. Blake | Web | 21. srpna 2013 v 9:59 | Reagovat

Silný příběh. Taky ve svém životě s Bohem dělám kotrmelce... ale snažím se :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama